Lode pri lokalizácií ponoriek alebo iných telies pod vodnou hladinou používajú sonar. Je to zariadenie fungujúce na princípe radaru využívajúce ultrazvuk. Používa sanajmä v kvapalnom prostredí. Pomocou neho vysielaním zvukových pulzov môžu lode zistiť, či sa pod nimi nachádza ponorka aj ako je hlboko. Zvukové pulzy pri dopade na ponorku sa odrážajú späť k lodi a z času medzi odoslaným a prijatým signálom sa určí jejvzdialenosť a hĺbka ponoru. Výhodou je aj skutočnosť, že vo vode sa zvuk šíri približne štyrikrát rýchlejšie ako vo vzduchu.
V tomto prípade stačí takto upravený lievik nasmerovať užším koncom na horiacu sviečku a poklepať po blane. Zvukové vlny spôsobujú zhustenie prostredia. Keďže lievik ich usmerňuje do malého priestoru, sú schopné zhasnúť sviečku.
Ako bolo vyššie uvedené mechanické vlnenie predstavuje šírenie kmitavého pohybu do priestoru a pri šírení vlnenia v priestore nedochádza k prenosu látky. Molekuly vody, na ktorých je teleso „položené“ sa teda v priestore nepresúvajú, ale vykonávajú len kmitavý pohyb okolo svojich rovnovážnych polôh, a teda teleso sa pohybuje len „hore a dolu“.